Ako podporiť dieťa do spolupráce?

Autor: Martina Vagačová | 10.5.2017 o 15:54 | Karma článku: 1,99 | Prečítané:  419x

Rozmýšľali ste niekedy nad tým, čím to je, že niektorí ľudia Vám môžu povedať čokoľvek, a vy to od nich zoberiete? Máte takých, alebo aspoň jedného vo svojom okolí? 

Bezpochyby je to osoba, ktorá užíva našu absolútnu dôveru. Znamená to, že máme s ňou životnú skúsenosť, ktorá to umožňuje.

Keď sa na svojich stretnutiach s rodičmi pýtam na ich  skúsenosti s takýmto človekom, zvyčajne popisujú tieto osobnostné vlastnosti a konanie:

Otvorený, rešpektujúci, úctivý, spolupracujúci, partner, načúvajúci, empatický, láskavý, pevný, sebaistý, pravdivý, odvážny, reflektujúci, podporný a povzbudzujúci, tvorivý a inšpirujúci, má rád život, nehodnotiaci,...

Dá sa konštatovať, že pri takejto osobe sa cítim prijatý, milovaný, jedinečný, dôležitý, ale aj odvážny robiť chyby, skúšať či experimentovať. Naplnenie práve týchto vymenovaných potrieb u každého človeka vyvoláva pocit, že k sebe patríme, že sme spojení, a následne sa z tohto pocitu  nedá nič iné než spolupracovať.

Ako sa však v obyčajnej každodennosti, teda uponáhľanom strese, dá vytvoriť okolo seba atmosféru spojenia?  Tu je niekoľko konkrétnych teoretických tipov a k nim aj praktický príklad:

  • Asistujte pri činnosti namiesto konania za dieťa. Príklad: “Nevieš, ako si máš zaviazať tie šnúrky? Tak ukáž, pokiaľ si sa sama dostala?”
  • Počúvajte ich prežívania, namiesto vašej prednášky. Príklad: “To muselo byť veľmi nepríjemné, keď si tam ostal sám a všetok hnev si Lenka vykričala na teba.”
  • Stopnite pevne, namiesto schmatnite. Príklad: “Stačí, toto už bolí!”, a chytíme rázne a jemne ruku, ktorá ubližuje.
  • Pomôžte konať, namiesto zabráneniu skúsenosti. Príklad: “Vidím, že lezieš na odrážadlo, aby si dočiahla na poličku. Poď pomôžem ti zobrať  stolček z predsiene. Ten sa nehýbe a bude to bezpečné.”
  • Vysvetľujte namiesto nútenia. Príklad: “Čo myslíš, keď by si kamarátovi požičal  hračku, ktorú teraz nepotrebuješ, mohol by si sa hrať bez rušenia ďalej?”
  • Oznamujte potreby namiesto vykrikovania. Príklad: “Prišli sme z pieskoviska a je potrebné si umyť ruky.”
  • Viac sa usmievajte, a menej sa mračte: J
  • Myslite na váš dlhodobý vzťah. Znamená to, pýtať sa samého seba, čo týmto svojim správaním dieťa naučím? Povedie to k upevneniu vzťahu, alebo len k mojej mocenskej autorite, ktorá aj tak v dlhodobom kontexte vedie k vzájomnej nedôvere?
  • Začnite jedným krokom: To, čo vždy pomôže je (zastavenie sa) a zamyslenie sa, čo vlastne riešim, a teda komu problém patrí.

Ešte ma napadá jeden veľmi jednoduchý a relaxačný tip: Dovoľme si  dovoliť a užívať....(tak) ako deti!

Koľkokrát počujete povzdych iného rodiča, možno aj svoj vlastný: „Tým deťom je sveta ŽIŤ!“ Na čo vtedy narážame? Na ich schopnosť užívať si život plnými dúškami, byť v ňom doslova ponorený. Tá radosť z obyčajných vecí: chytiť kus trávy a pozorovať ako sa lepí na mokrú dlaň, z ktorej nejde potom dolu... Schopnosť čudovať sa ako veci fungujú znovu a znovu a pritom vždy trocha inak.

Kde sa to všetko nám dospelým podelo? Že by práve zodpovednosť, mamona výkonu a času?

“Tie deti sa majú !“  A naozaj? Deti sa majú tak, ako si dovolia sa mať ich vlastný rodičia. Deti žijú v atmosfére dynamiky nášho života a hodnôt, ktoré preferujeme. Patrí sem aj hravosť a radosť, na ktoré tak túžobne pri deťoch pozeráme? Kto, alebo čo nám bráni sa k nim niekedy pridať?  Naozaj nemôžeme či nechceme využiť unikátnu možnosť, ktorú nám ponúkajú? Možno by stačilo skúsiť hoc aj na 5 minút vložiť sa do hry nášho dieťaťa či pubertiaka. Zažiť nakoľko ten pocit odviazania sa z reality, v spojení s niekým koho máme tak radi, stojí za to. Možno zistíme, že je prudko návykový...obojstranný....vonia človečinou. A dokonca sa môže stať, že dieťa s nami bude po čase aj viac spolupracovať. Poviete si: „A prečo asi?“  Pretože začne s rodičom niečo ľudsky zažívať. Už nie sme len manažerom ich života, ktorý stále niečo riadi, vyžaduje a kontroluje čas.  Konečne sme aj obyčajným človekom, ktorý sa vie aj smiať, aj zabávať.

Buďme pre dieťa niekto, ku komu patrí, a teda niekto na kom mu záleží.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Dobré ráno

Dobré ráno: Na generálnej prokuratúre sa vyplavuje špina

Čo sa dialo na generálnej prokuratúre.

ANALÝZA

Mayová prežila ďalšiu skúšku, no súboj štyroch sa nekončí

Premiérka musí sľubovať, ale nemá kam uhnúť.


Už ste čítali?